Template
Template Template
Template Středa, 12 prosinec 2018 Template

Přihlášení

 
Template
Rozhovor s Karolem Pepichem, strážcem Strážovských Vrchů na Slovensku
Napsal Jakub Kubačka   
Úterý, 28 únor 2017
Mgr. Karola Pepicha známe z přednášek, které mívá jako ředitel CHKO Strážovské vrchy v Čičmanech, rodišti naší maminky a babičky. Zaujal nás nejen svými znalostmi přírody, ale hlavně schopností je předávat všem, bez rozdílu věku.

Od kdy jste ředitelem správy, co jste dělal před tím a jaké máte plány s CHKO Strážovské vrchy?
Riaditeľom správy som sa, po úspešnom výberovom konaní,  stal 1.7.2002. Predtým som pracoval ako zoológ na S CHKO Východné Karpaty v Humennom. Mám jeden naozaj dlhodobý plán. Postupnými krokmi dosiahnuť vyváženú koexistenciu človeka a ostatných biotických a aj abiotických zložiek Strážovských vrchov. Z priestorového pohľadu ide o regionálnu úroveň. Stále verím, že v regionálnom meradle je to dosiahnuteľné. Vo väčšom meradle, je to podľa môjho názoru takmer nemožné. Ešte jedna osobná zaujímavosť. Keď sa 27.1.1989 narodila CHKO SV mal som presne 18 rokov.

 pepich1_20170217_1391768306.jpg
 Sen o divočine foto M. Pepichová

Jaký je na Slovensku systém ochrany přírody. Kolik je Národních parků, CHKO atd.?
Od roku 2000 funguje na Slovensku nový systém ochrany prírody. V tomto čase je legislatívne a správne riadená Ministerstvom životného prostredia SR a okres-nými úradmi.

Niektoré kompetencie boli dokonca presunuté na samosprávy. Praktická starostlivosť je zabezpečovaná najmä  prostredníctvom jednej odbornej organizácie, ktorú zriadilo MŽP SR. Je to Štátna ochrana prírody SR so sídlom v Banskej Bystrici. Tvorí ju Riaditeľstvo ŠOP SR, 9 národných parkov, 14 CHKO a 2 regionálne centrá ochrany prírody a krajiny (tieto nemajú vo svojej územnej pôsobnosti veľkoplošné chránené územie).

pepich2_20170217_1956105806.jpg
pepich7_20170217_1701584935.jpg
 V Čičmanech představuje vzácné chráněné rostliny a živočichy.  Fuzáč alpský, tesařík alpský Rosalia alpina foto M.Jamrich


Chráněná krajinná oblast Strážovské Vrchy mezi ně patří. Jak by jste jí stručně charakterizoval? Proč jsou Strážovské Vrchy CHKO?
Ide o unikátne územie predovšetkým z hľadiska geomorfológie. Je to jadrové pohorie so 4 vápencovými príkrovmi (Chočský, Krížňanský, Manínsky a Strážovský), bez centrálneho hrebeňa. Je to veľmi pestrá až romantická spleť hrebienkov, doliniek a v nich malebne usadených dedín. Jedinečný je aj výskyt orchideí v tomto pohorí. Čo sa týka počtu druhov, tak Strážovské vrchy držia prím v Strednej Európe. Číslo je vyššie ako 60.

pepich10_20170217_1939388591.jpg
 Pohľad zo Strážova foto V. Ruček

 Rádi bychom se něco dověděli o geologické minulosti této oblasti. Která hornina převážně tvoří podloží Strážovských Vrchů? Řekněte nám něco o geologické minulosti a památkách - přírodních výtvorech, které na tuto minulost upozorňují?
Skryté vnútro Strážovských vrchov tvoria žuly, ruly, kryštalické bridlice a iné vyvrené hlbinné horniny.  Takže ide jednoznačne o jadrové pohorie. Ak by ste sa však chceli stretnúť s týmito horninami, tak ako vo Vysokých, či Nízkych Tatrách, tak sa neuveriteľne na tých 30 000 hektároch nachodíte. Na povrch vystupujú len na veľmi málo miestach, ktoré by sa dali spočítať na prstoch dvoch rúk. Všade inde sú prikryté rôznou hrúbkou vápencov a dolomitov. Tie uvidíte takmer všade. Každá dominanta je nimi obalená. Najkrajšie sú azda Strážov (so svojimi 1213 m.n.m. najvyšší vrch pohoria), Vápeč (príkrovová troska nedaľeko Ilavy), či majestátna Ostrá Malenica, vypínajúca sa nad obcou Tŕstie. Severnú časť CHKO SV tvorí úplne iné pohorie. Ide o Súľovské vrchy budované o éru mladšími zlepencami (vápnité okruhliaky spojené piesčitým tmelom). S množstvom najbizarnejších skalných útvarov sa dá najlepšie zoznámiť v Súľovských skalách najväčšom skalnom meste na Slovensku.

pepich8_20170217_1577116638.jpg
pepich9_20170217_1605166894.jpg
 Západ slnka Strážov foto K.Pepich
 Súľovské skaly foto K.Pepich


Jaká je skladba lesních porostů? Které lesy jsou zde původní a které biocenózy chráníte nejzarputileji a proč?
Strážovské vrchy sú nádherné tým, že tu vo veľkej miere zostali zachované prirodzené lesy. Sú to rôzne typy bučín, z ktorých vápnomilné jednoznačne dominujú, ale pomerne hojne sú zastúpené aj bukovo jedľové kvetnaté lesy. V niektorých lokalitách sa v nich dodnes vyskytuje tis obyčajný a tie sú samozrejme v popredí nášho záujmu. Taktiež sa prednostne snažíme ochrániť náš najzriedkavejší a zároveň najexponovanejší biotop javorovo - bukové horské lesy. Za zmienku tiež stoja reliktné boriny a jelšovo jaseňové podhorské lužné lesy.

Na přednáškách v Čičmanech jste hovořil o chráněných rostlinách. Zaujaly mne orchideje, které jsou určitě všechny chráněné. Kolik druhů orchidejí zde roste a které další chráněné rostliny se zde vyskytují. Můžete vyjmenovat alespoň některé? Proč je důležité tyto rostliny chránit a co je příčinou jejich úbytku?
Ako som už spomínal Strážovky sú top vo výskyte orchideí. Je to mladá čeľaď a presné číslo sa neustále mení. Okrem často sa vyskytujúcich prilboviek, päťprstníc, či vstavača mužského a vojenského tu rastie niekoľko druhov hmyzovníkov, črievičník papučkový či jazýčkovec.
Mnoho z nich je veľmi zraniteľných. Typickým príkladom je vstavač obyčajný Anacamptis morio (donedávna orchis morio), ktorý už ani z ďaleka nie je obyčajný, teda bežný, ale veľmi zriedkavý. U nás sa vyskytuje už len na jednej lokalite. Mizne z krajiny spolu s ústupom tradičného pasenia, či kosenia podhorských lúk. Intenzívne poľnohospodárstvo s vysokým podielom mulčovaných plôch, nikdy nemôže nahradiť extenzívne formy poľnohospodárstva. Momen-tálny systém dotácii a podpory agrorezortu prostredníctvom eurofondov je absolútne nevhodný pre zachovanie vzácnych a jedinečných lúčnych biotopov a na nich viažucich sa chránených druhov rastlín.
Z ostatných vzácnych lúčnych skvostov treba spomenúť pomerne hojný žltohlav najvyšší a mečík škridlicovitý. Naopak veľmi vzácna je na mokradiach rastúca, mäsožravá rosička anglická.

Velké šelmy jsou důležitými zástupci divoké fauny, stejně jako dravci. Mohl byste nám říct, které chráněné šelmy a dravci žijí ve Strážovských Vrších?
V Strážovkách žijú všetky 3 na Slovensku sa vyskytujúce veľké šelmy. Sme na to právom hrdí. Najviac sa darí medveďovi hnedému, ktorý je oportunista a v území nachádza vhodné potravinové aj úkrytové možnosti. Naše skalnaté pohorie s množstvom veľkých či malých vápencových stien a jaskýň má veľmi rada aj naša najväčšia mačkovitá šelma  rys ostrovid.
Vlk dravý sa vo svojej tímovej (rodinnej) formácii  svorke momentálne nevyskytuje, čo je z hľadiska správnej regulácie výrazne premnoženej jelenej zveri veľká škoda. Zabieha sem len príležitostne z blízkych pohorí Lučánskej Malej Fatrya Žiaru.  

pepich4_20170217_1556175832.jpg
pepich6_20170217_1384269686.jpg
 Orel skalní orol skalný Aquila chrysaetos foto M. Jamrich  Medvěd hnědý Ursus arctos foto M.Jamrich

 Nedávno jsme v našem časopise uveřejnili rozhovor s Ludvíkem Kuncem, který se zabýval rysem ostrovidem, ale ostatními velkými šelmami. Rádi bychom se dověděli, kolik rysů, vlků a medvědů registrujete na tomto území?
K horeuvedenej otázke o početnosti sa vyjadruje veľmi ťažko. Čo sa týka medveďa hnedého Ursus arctos , tak po 10 ročnom výskume je toto číslo pomerne presné. Vychádza z DNA analýz medvedích pobytových znakov (chlpy a trus), veľkoplošných a maloplošných ščítaní a celoročným využívaním monitorovacích zariadení. Ide o 30 jedincov, z ktorých sa menšie alebo väčšie množstvo zdržuje v priebehu roka v priľahlých pohoriach Lučánska Malá Fatra a Žiar. Medzi nimi sme zaznamenali troch dominantných samcov s odhadovanou hmotnosťou okolo 250 kg. Ani tak nejde o samotné číslo, ale o fakt, že táto populácia je relatívne "zdravá a človekom nepoznačená" a nedochádza tu k stretom s človekom, ani k významným škodám na hospodársky chovaných zvieratách. Počet rysov bol na základe monitorovacích zariadení, používaných v ostatných 3 rokoch, stanovený na 10 až 15 jedincov. Vlk dravý sa tu momentálne stabilne nevyskytuje.

Jak se vyvíjí jejich stavy a jsou zde známé případy pytláctví? Jak s tímto fenoménem bojujete?
Čísla nie sú moc vysoké, ale pomerne stabilné. To platí aj pre nelichotivé číslo 0. K pytliactvu podľa našich indícii a informácii z miestnych zdrojov dochádza, ale nič nemáme podložené dôkazmi. Tomuto by mohli pomôcť dva veľké projekty zamerané na rysa ostrovida a vlka dravého, z ktorých jeden už rieši ZOO Bojnice v spolupráci aj s našou správou a druhý budú riešiť kolegovia z Českej Republiky v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR. V našom území budeme za ŠOP SR partnermi práve my.

 Pod Strážovem nejvyšším vrcholem Strážovských Vrchů pramení říčka Rajčanka. Popište nám její biotop. Jako kluci jsme zde v šedesátých letech minulého století viděli raky a vranky, jaká je v tomto ohledu situace dnes?
Ide o malú podhorskú riečku, kde v hornej časti môžeme nájsť zvyšky jelšovo  jaseňových podhorských lužných lesov a v strednej časti zase vŕbovo  topoľové lužné lesy. Riečka krásne meandruje a je domovom malého druhového spektra rýb  podobne, ako ostatné riečky v  Strážovských vrchoch. Pstruh potočný, lipeň tymiánový, čerebľa pestrá, slíž severný a vami spomenutý hlaváč pásoplutvý. V strednej časti toku sa stále vyskytuje rak riečny. K našej veľkej radosti je vidieť, že riečka si do dnešných dní zachovala svoju čistotu a prírodný charakter. Výnimku tvoria intravilány obcí, kde došlo v dávnejšej minulosti k necitlivým reguláciam a výrubom brehových porastrov. To najcennejšie by v dohľadnej dobe malo byť vyhlásené ako územie Natura 2000 pod názvom Meandre Rajčanky.

Máte problémy z invazivními rostlinami křídlatka, netýkavka, bolševník a živočichy (psík mývalovitý, rak pruhovaný apod.)? Daří se vám s nimi bojovat?
Problémy máme s inváznymi rastlinami. Invázne živočíchy nás zatiaľ obchádzajú. Snažíme sa likvidovať skupiny krídlatky japonskej, vždy tie ktoré sú najvyššie proti prúdu potokov a riek. Už niekoľko rokov nepoužívame chémiu (ani Round-up biaktiv). Využívame opakované kosenie, ale výsledky sú tým pádom dosahované veľmi pomaly. Naopak dve lokality bolševníka obrovského sa nám podarilo úplne zlikvidovať opakovaným kosením, vykopávaním a následným spálením všetkých častí.

 pepich11_20170217_1887005340.jpg
 Kosenie na Bačovom vrchu foto J. Smatanová


Důležitou součástí environmentální výchovy jsou naučné stezky. Kolik jich ve vaší CHKO je?
Naša správa má na starosti 2 náučné chodníky. Sú zriadené v najnavštevovanejších územiach a to konkrétne v Národnej prírodnej rezervácii Súľovské skaly a Národnej prírodnej rezervácii Manínska tiesňava. Prvý NCH je vypaľovaný na drevených tabuliach a aj napriek generálnej oprave z pred 13-tich rokov, by súrne potreboval rekonštrukciu. Druhý náučný chodník podstúpil takúto rekonštrukciu pred 10-timi rokmi. Bol skrátený, zmodernizovaný a je obsahovo aj graficky vo výbornom stave. Samozrejme všetci čitatelia sú pozvaní k osobnej prehliadke obidvoch ekovýchovných náučných zariadení. S CHKO SV zabezpečuje aj sprievodcovskú službu, odborný výklad, poskytuje farebné tlačené brožúry a to všetko za veľmi rozumnú cenu.

Určitě spolupracujete v oblasti praktické ochrany přírody s dobrovolnými ochránci přírody. Můžete uvést dobré příklady této praxe?
Proporcionálne k veľkosti územia máme 18 dobrovoľných strážcov v Trenčianskom kraji a 10 strážcov v Žilinskom kraji. Ich pomoc je veľmi citeľná najmä pri strážení hniezd orla skalného, sokola sťahovavého, či strážení lokalít s výskytom jasoňa červenookého. Samozrejme podieľajú sa aj na personálne väčších akciách, ako sú ščítania zveri, respektíve manažmenty genofondových lokalít.

 pepich3_20170217_2086392008.jpg pepich5_20170217_1407716505.jpg
 Črievičník papučkový, střevíček pantoflíček foto M. Jamrich  Náš entomolog Peter Pajger foto J. Smatanová

Na vašich webových stránkách jsme našli i nabídka ekovýchovných programů  CHKO Strážovské vrchy. Zajímá nás jaký je na školách o tyto programy zájem?
Úprimne povedané, kedysi bol obrovský. Bolo to v dobe, keď sme tieto služby poskytovali, ako štátna rozpočtová organizácia zadarmo.
Od roku 2008, keď sme sa stali štátnou príspevkovou organizáciou, sú tieto služby spoplatňované. Je to jeden z mála našich príjmov a školy si postupne na to zvykajú. Ročne to môže byť tak 15-30 prednášok a terénnych exkurzii, ktorých kvalitatívna úroveň stále stúpa.

Kterou lokalitu v CHKO Strážovské vrchy máte nejraději, ke které máte osobní vztah?
Z vrchov to je Bačov Vrch (Bačinkop podľa nemecky hovoriaceho obyvateľstva, ktoré prišlo kvôli ťažbe zlata v stredoveku). Keď ležím na ňom, tak cítim svojich valaských predkov a to ma hreje pri srdci. Viažu sa naň aj moje najosobnejšie zážitky s blízkou rodinou, priateľmi, kamarátmi lesníkmi a kolegami z práce. Z dedín sú to Čičmany, kde harmónia a pokoj sú na dosah. Veľká výzva pre človeka, že existuje harmónia medzi rodom Homo a prírodou, harmónia medzi jednoduchosťou a krásou a harmónia medzi potrebami a skromnosťou.

Jací další živočichové (například hmyz) jsou v CHKO Stražovské Vrchy unikátní?
Nechcem zachádzať do ťažkej vedy a systematiky živočíchov. Máme tu naozaj niektoré jedinečné druhy, ale laikom úplne neznáme. Priblížil by som skôr dosť známe a farebne veľmi príťažlivé druhy, ktoré si čitateľ ľahko nájde na internete. Keďže sme lesnaté územie s prevahou bučín, tak máme hojne zastúpeného chrobáka fuzáča alpského. Na výslnných lesostepiach ešte stále lieta nádherný motýľ  jasoň červenooký. V penovcových prameniskách na severe územia žije zaujímavý ulitník  pimprlík mokraďový.

 Co byste řekl na závěr našim čtenářům?
Príďte si privoňať k Strážovským vrchom. Príďte im vliezť pod kožu. Príďte obdivovať čičmanské ornamenty a naspäť odídete nabalení. Čím? Budete niesť dve truhlice spokojnosti, štyry vrecia pokoja a srdce plné zážitkov...

pepich12_20170217_1719470961.jpg
 Jména přednášejících na fotografii: J. Smatanová, O. Strašíková, K. Pepich, M. Pepichová

 

Otázky Karolu Pepichovi pokládali
Milan a Jakub Kubačkovi

 

Aktualizováno ( Středa, 01 březen 2017 )
 
<< Předchozí   Další >>
Template
Template Template Template
Template Template